Cital som jeden članok a tak ma dostal ze ho tu napíšem:
Začal by som tým, ako ja si spomínam ako som hokej a šport od malička vnímal a myslím, že tak ho vníma väčšina ľudí. Je to nádherný šport v ktorom išlo (zámerne píšem IŠLO) o to aby zvíťazil lepší, aby sa ľudia hokejom bavili, tešili sa z neho, rozprávali sa všade o tom aké pekné zápasy videli, aké krásne góly padali. Malí chlapci od malička snia o tom, ako sa stanú hokejisti, lepia si plagáty po stenách, jednoducho je to šport číslo jedna.
Lenže postupom času neviem či tým že ja starnem a vnímam veci inak, sa pomery v hokeji menia, myslím, že sa naozaj menia a nie je to tým ako to vnímam. Mám okolo seba veľa ľudí ktorí v hokeji pôsobili alebo pôsobia s ktorými veľmi často diskutujeme o tom čo sa na Slovensku deje a z nich niektorí s hokejom skončili z dôvodu toho, čo sa v ňom deje. Ono chce to obrovské úsilie, strašne veľa času stať sa hokejistom, no ani to už dnes nestačí, určite pôsobí veľmi ubíjajúco a degradujúco ak človek celý život za niečím ide, má na to, no aj tak to dosiahnuť nemôže, pretože tak o tom rozhodli iní. Mladé talenty nemôžu hokej hrať aj keby boli akokoľvek úspešný a lepší ako spoluhráč na rovnakom poste, ktorý je tlačený, jednoducho je to dané a dá sa s tým urobiť niečo iba v tom prípade, ak má chlapec z chudobnej rodiny naozaj obrovský talent a takéto talenty sa rodia zriedkavo, možno raz za sto rokov (Žigmund Pálffy). Ja viem o čom hovorím keďže ja som môjho malého brata nosil každé ráno o siedmej v Nitre do prípravky, ale keď som videl tých chlapcov ktorí tam s ním trénovali, mali hokejky za päť tisíc a korčule za šesť, videl som ako po tréningu skupina rodičov veselo diskutuje s trénermi a samozrejme vzťah trénerov k deťom týchto rodičov bol diametrálne odlišný ako k ostatným, povedal som si že radšej s ním budem chodiť na flautu ako by mal chlapec desať rokov drieť a nakoniec zistiť, že z neho hokejista byť nemôže pretože otec s mamou nedávali dosť penazí. Dovolím si povedať, že v súčasnosti slovenské klziská brázdi minimálne 30–40 % pudingových detí, teda protekčných a to tu máme ešte generáciu hokejistov odchovanú za iných pomerov a iným prístupom, ktorí tvoria ten zvyšok a postupne sú nahradzovaní mladými z ktorých väčšina na to nemá. Je predsa logické, že ak chlapec, môže byť akokoľvek ľavý a netalentovaný, dostáva priestor od 17–18 rokov v extralige a korčuľujú vedľa neho denno denne hokejisti ktorí to ozaj vedia, tak sa musí niečo naučiť aj keby je totálne drevo.
Predávanie zápasov je asi dávno obohraná pesnička. Ja by som na to pridal svoje stanovisko, čo ja o tom viem. Mal som nejeden raz v potúženej nálade rozhovor s jedným nemenovaným profesionálnym extraligovým hokejistom na túto tému, ten rozhovor trval vždy minimálne dve-tri hodiny. Prešli sme všetkým ako je to v Čechách, ako je to na Slovensku. Tipuje sa všade, len na Slovensku je to oveľa okatejšia ako napríklad v Čechách a už to vie aj malý chlapec. Je normálne že hokejisti z každého mužstva sa dajme tomu raz za dvadsať kôl dohodnú a natipuje sa celé kolo…všetky výsledky ktoré sa v ten deň na Slovensku hrajú. Keď Nitra skončila prvá v základnej časti mali sme sériu domácich zápasov v ktorých sme päť krát po sebe remizovali, každému bolo jasné že to nemôže byť náhoda. Vtedy som rozmýšľal kam môže siahať chamtivosť ľudí, keď mužstvu sa darí, chodí plný štadión, ľudia hráčov milujú, sú ich modlami, všade v celom meste sa rozpráva len o hokeji, peniaze sú na účtoch, no oni napriek tomu dokážu s chladnou hlavou natipovať zápas a pustiť ho…kde je v tomto prípade nie len športový duch, ale aj ľudskosť… Ale ono je to všetko dané asi charakterom ľudského druhu, ktorý jednoducho priahne po peniazoch a potrebuje ich mať stále viac a viac…
Ja ako fanúšik ktorý chodí na hokej 15 rokov na každý zápas, ak môže, stále viac a viac strácam chuť sa na ten hokej pozerať… a nie je to dané úrovňou hry, tá nikdy na Slovensku nebola oslnivá, je to dané tým, že každý logicky rozmýšľajúci človek vidí, že to čo sa deje, už nemá so športom vôbec nič spoločné. Hokej ako šport stráca na Slovensku význam, robí sa už len kvôli tomu, že sa v ňom točia veľké peniaze. Fanúšik, ktorý má plat 7 000 korún mesačne a jeho jediným potešením v týždni je kúpiť si lístok a ísť povzbudiť svoje mužstvo, už absolútne nie je na prvom mieste, dokonca by som povedal, že je na poslednom. Myslím že nepotrvá dlho a šport vo svete stratí úplne svoj pôvodný význam, význam súťaženia… Ono dalo by sa o tomto rozprávať veľmi veľa, ale je to asi stále to isté dookola, príhody ktoré poznám a veci ktoré sa konkrétne dejú nechcem všetky zverejňovať…dúfam že aspoň niečím môj názor obohatí túto stránku.
A MOJ NAZOR JE TU: mame sport presne taky, aka je aj spolocnost. Ludia cakaju, ze politici, novinari, sportovci, rozhodcovia budu cestne a poctivo pracovat ... lenze ... velakrat ti isti ludia nepracuju poctivo a cestne v svojich zamestnaniach ... kradnut a podvadzat je dnes bezne, ak aj podvodnika ci zlodeja (omylom?) chytia nasi skorumpovani policajti, prepustia ho skorumpovani sudcovia ci prokuratori. Mame zakony, ktore su derave, v spolocnosti sa deju obrovske nepravosti a my vsetci mlcime. Nikto sa neozve, nikto proti tomu nic nerobi. Ak niekto zorganizuje nejaky protest ci demonstraciu, pride mu tam 10 - 20 ludi, ak vobec pridu ... a to, ze my ako spolocnost to tolerujeme (pretoze sme rezignovali), posmeluje grazlov (aj tych v najvyssich statnych funkciach) k dalsim grazlovstvam. Pozri sa na nas dvoch.
Ale ako tuto situaciu (v nasom sporte ci spolocnosti) riesit ... veru netusim ... Slovaci nikdy neboli extra akcny narod, a dnes mam pocit, ze vacsina z nas uz nacisto rezignovala ...
|
Choď na stránku: