Aké debility ste ako deti vystrájali?

Ja som zvykol s jedným kamarátom chodiť k železničnému mostu a tam sme podkladali pod lokomotívy debiliny... najprv iba šutre, potom sme raz dali klince a sa nám z nich spravili nožíky A raz sme dokonca našli nejakú starú čižmu,t a sme ju tam nechali a hurónsky sme sa na tom zabávali, keď cez ňu prešla lokomotíva a ostali z nej cucky

Keď som bol fest malý, tak v telke chodili nezvyčajné dinosauri http://www.csfd.cz/film/100662-extreme-dinosaurs/ tie sme s kamarátom pozerali, to išlo v rámci telerána o 7:00. A keď sa skončili, tak som zožral rožok s maslom a zapil vodou a išli sme s tým kamarátom vonka na bicykle. Sme mali BMXky a oni mali na predstavcoch takú textilnú blbosť, aby to krylo šruby. Tak tú blbosť sme dali dole, sme si to oblepili okolo ruky a z toho sme akože strielali lana jak nezvyčajne dinosaury Pánečky, to boli časy.

Pýtal som mamu, aby mi kúpila biele tričko s krátkym rukavom a keď mi ho naveľa naveľa kúpila, tak som si z neho centrofixou urobil futbalový "dres" a v takom som chodieval hrávať futbal Bo skutočný dres mi kúpiť nechceli bo to "drahé", tak som v takom vyrobenom chodil hrávať futbal jak falat roka Ale vinkle som dával jedna radosť, to sa musí nechať

Ja som bol vždy pokojný typ... nikdy som nič nevyviedol čo si pamätám.. akurát som si raz zobral papier, nakreslil som si terč, oprel o stenu... v časopise Káčer Donald bola príloha gumipuška a z neznámych príčin mi ako vhodné náboje na strieľanie prišli atramentové bombičky do pera... strieľal som si tak paru minút až kým jedna bombička nepraskla a neodrbala celú stenu, koberec, oblečenie, školskú tašku a postel od atramentu to bola šou... ešte som si spomenul že sme s kamošmi prehadzovali výhybky na vlečke popri hlavnej trati v KE snáď to nemalo žiadne dôsledky, keďže tam chodili len posunováky tak 15km/h

A zas mohol si tej téme dať aj nejaký vyspelejší názov

Zvonenie na zvonceky, lisovanie mincií pod vlakom, stavanie "bunkrov" kdekolvek (dokonca sme pol roka makali na jednom zákope ), Sánkovacia dráha po ulici, ktoru sme vyšmykali tak že auta nemohli výjsť hore (nasledne sme ju museli posypat ).

Vtedy mi to prisla ako velka sranda, vyblaznenie sa, a mam nato skvele spomienky... Az lutujem terajšie decka, ktore su za kompom/na mobile..

Guličkové pištole, ked to prišlo ku nám, každý to mal, stálo to asi 50sk nabíjanie sa zlomilo po jednom dni ale akú radosť sme z toho mali a strieľali po všetkom čo sa hýbalo, psy, mačky, susedia kamaráti

My sme tiež robili jeden bunker
https://www.google.sk/maps/place/49%C2% ... !1s0x0:0x0
Tu sú také vetrolamy a tam sme si jedne prázdniny štyria chlapci stavali bunker. Ale nie žiadne cba, normálne na strome, asi 4 metre vo výške. Sme tam prišli ráno, zobrali si so sebou potravu, pitie a tam sme stavali. Jeden z nich chodil kradnúť dosky na stavbu a z tých sme potom stavali On už bol najstarší, mal asi 12 rokov, takže už nemusel byť o siedmej večer doma, ta jak sa zotmelo, išiel na stavbu, zobral zo štyri dosky a doniesol... a sme to tam zbijali potom Neviem inak, či potom nemal z toho nejaky pruser, to bol dosť taky problemovy jedinec. A potom keď sme už skoro finišovali, už nám trebalo len nejaké dvere spraviť, sme sa všetci poskladali po 10 korún na zámok na dvere, ja som ho šiel kúpiť do železiarstva a na druhý deň sme ho chceli ísť pribiť. No a keď sme tam prišli druhý deň, tak už to bolo zhodené, rozmrdané. Nejaký zákerný zahradkár, ktorému veľmi vadil zvuk kladiva to bol večer rozmrdať. A záhradkári furt mali okolo toho glupe reči, furt im to tam vadilo, že sa tam deti hrajú.

Asi preto neznášam záhradu

// Spojený príspevok 16 Jan 2015, 10:52

Guličkovú pištol mi nikdy nechceli rodičia kúpiť, vlastne vôbec mi nechceli kúpiť pištol. Ale raz som si kúpil sám pištol na kapsle, to stálo nejakých 30 korún plus kapsle dve koruny

A jak som šiel dole mestom (bo to sa u nás predávalo iba v hračkárstve v obchodnom dome), tak dajakí dvaja malí cigáni robili bordel a bola pri nich asi ich matka (15 rokov staršia od nich). Ja som mohol mať takých 10 rokov vtedy asi... Ta aby sa ukľudnili, som jednému namieril na nohy a stlačil a ono to strelilo a tá ich matka hneď začala vykrikovať, že som nebezpečny a že ich chcem zastreliť a neznam čo Proste kultúra bola A začala sa tam rozdrapovať a gestikulovať (asi ako tukabel ) ta som na ňu namieril, že nech ostane stáť, tak všetci traja negri ostali stáť jak prikovaní a ja som pomedzi nich prešiel jak pán

Ja som bol naozaj pokojne dieta, zvykol som sa venovat vytvarnej a preto som skoncil aj na umeleckej (zuš)
Mal som normalne casovy plan kedy sa pozeraju rozpravky, kedy sa hraje s legom atd. Uplny opak toho co teraz. Teraz si ani nic neplanujem ale riesim co pride.
Zvykli sme chodievat futbal, skryvacky na sidlisku, kradli sme "čapiky" z ventilov na autach, gulickove zbrane, bicyklovanie sa po celom meste, so surodencami sme stavali jeden bunker na strome ale zlomil som si ruku padom takze projekt bol zruseny bol som nenarocne dieta az ked zacala puberta tak to so mnou islo dole vodou

ešte niekolko rokov dozadu sme s kamaratmi v trenčíne brali veci čo boli pri smetiaku (kreslá,sušiaky na prádlo,stoličky) a davali sme ich na stred kruhoveho objazdu... raz sme tam zariadli celu obyvačku-kreslo,matrac,koberce aj stolík (kamarat ma berlingo,a ked sme prebehli cely trenčín,nazbierali sme toho plny kufor)

neboli sme malí,ale vacsinou sme mali vypité,takze to je skoro to isté

samozrejme ked sme boli malí tak take klasiky ako ze sme zazvonili na vsetky zvonceky na bytovke a utekali,davali sme haliere na kolajnice atd atd....

Mego podľa tvojho prejavu, si dieťa ešte stále ...

***ol som mamke ked varila na sporaku naboj do prasacej pistole slepak.taka supa ze vy****lo platne dostal som nakladacku od fotra

//Nabuduce bez tych vulgarizmov.. michalesku

keď už spomínate tú železnicu tak my sme mali takú skúšku ,,odvahy" ..vliezť pod most a držať sa odspodu kolajnice keď po nej išiel vlak alebo sme šúchali koľajnice drôtom kým sa nepustila závora
alebo sme išli zliezať jaskyňu s podomácky vyrobenými baterkami -žiarovke prigumičkovanej k plochej baterke-dostali sme sa z jaskyňe von asi po 5 hodínách špinaví a s modrinami keďže osvetlenie vypovedalo poslušnosť

My sme napr. ukradli šnúru z vešiakov na prádlo a išli sme pod železničný most. tade tiekol potôčik, tak sme tam tu šnúru zavesili a húpali sa na tom jak tarzan na liane. Samozrejme sa to niekomu vždy otrhlo a vletel do potoka. Pre ostatných kopec srandy a ten komu sa to stalo s vyrazeným dychom a s plačom domov.

Neskôr okolo 10-12 rokov začal byť populárny parkour tak sme liezli na všetko čo sa dalo. Klasika guličkové pištole, bunkre... je toho kopec. Až mi je lúto, že mi už neni 12.

Nezamyslas sa skor nad tym teraz, ze ake kraviny ste robili co celkom ohrozovalo aj vas zivot?

Samozrejme prakticky 99% veci co človek vyjstrajal za mlada si teraz povie ze preboha to mohlo človek aj zabiť. Ale čo našťastie sa nikdy nikomu nič vážnejšie nestalo a na niektorých veciach sa zasmejeme aj dnes . Jednoducho byt decko znamená byť nezodpovedný a rozhodne by som nič nemenil ani keby t možnosť bola.

ešte som ukradol cigarety v potravinách a s kamarátom sme ich naraz vyfúkali ,dostali sme obaja riadnu sračku

deti a opiti maju vzdy stastie a nic sa im nestane

kedysi detstvo bolo ovela nebezpecnejsie, neboli ziadne bezpec. uzavery, vesty prilby a aha, zijeme. Ked sa dakto niekde vytrepal, tak mal lekciu na cely zivot ze co a ako. presne ako aj s tu popisovanym lanom ponad potok.
tiez som takto zazil par veci z ktorych mam jazvy dodnes. a vobec to neni na skodu. XY padov na biku bez prilby, chranicov atd., XY padov zo stromu, lebo nesikovnost, zlomene konare..normalne sa cudujem ze za cele detstvo som mal iba 1x rozbitu hlavu

to len dnes je o tom bububu a potom tu mame vyslovenych exotov, ktori by davno zahucali kvoli svojej vlastnej hluposti. Jedine takto preziju, pretoze vsetko je super bezpecne, co je vo vysledku zle.

Aby bolo jasno, nehovorim ze ma hlupak jednoznacne zomriet. No prehnanou bezpecnostou vlastne branime prirode vykonavat jej "pracu" , alebo ako to povedat. Dufam ze chapete pointu.
Dnesna spolocnost je prilis over-secure a potom ludia nic nevydrzia.

Tak to bol plytký roztiahnutý potok a neskákali sme z mostu ale len z brehu na breh čiže asi meter nad potokom. Keby mám rozmýšlať nad všetkým čo mi môže ublížiť tak sedím doma v kazajke pripútaný na posteli.
Keď sme boli decká tie pády neboli zas tak hrozné, keď si vezmeš, že vážiš tak 30-40 kg sme skákali z garáží na nohy a ani som to necítil. Minule som volačo robil skočil som z väčšej výšky a nohy ma boleli ešte hodinu. Ako pár jazviev mám tiež ale zlomeninu som nemal ani raz.

Teraz, keď vidím tie decká vygelované, vyobliekane so smartphonom v ruke v mhdčke. Každí sa snaži byť rýchlo dospeli ... pritom to detsvo je to najlepšie čo človek zažije.

Som z dediny takže určite bunkre v lese "posedy" na stromoch, dokonca jeden donedávna ešte osídľovali nejaké iné deti. Ale zas nie som až tak starý. No na tom bunkri sme sa nadreli v zime v lete, vyrúbali sme naň stromy a z nich sme stavali. Potom nás chytil horár a museli sme ísť sadiť nové.

Alebo sme mali "pozbýjané" všelijaké "káry" z dreva a behali sme na tom po dedine, jeden tlačil druhý šoféroval. Raz keď boli "cigáni" vykupovať šrot kamarát ich poprosil či by ho nepotiahli na koniec dediny, vtedy bol najväčší "frajer"

Jedného času sme chodievali do opustených domov, cítili sme vždy taký adrenalín že musíme byť ticho aby nás nikto nechytil, no a keď sa nám prepadlo poschodie pod nohami sme len kričali aby nás niekto našiel. Šťastie že sme boli traja a tretí bol na druhej strane domu a pomohol nám z toho von.

A také klasické že sme si stavali skoky na bicykle alebo sme chodili "zjazdovať" dole lesom alebo schodmi, čím strmšie tým lepšie.

Moja najdebilnensia zabavka aj s kamaratmi boli jednoznacne graffity a tagy. Spreje a fixky neboli problem takze.. Stastie, ze ma nikdy nikto nechytil a pod.

Pripadne Vodna fajka v skole v prirode. Sli sme tam so spoluziakom ako najvacsi frajeri. Trochu sme sa chvalili a hned prvu alebo druhu noc nam nabehli ucitelky do izby, ze kde ju mame a zhabali nam to. Tusim, ze to pre nich bolo akoby zhabali vrece koksu. Samozrejme volanie rodicom a pod. To som sa trochu obaval co bude doma. A nejake pokarhanie som z toho mal od triednej ci riaditelky.

Tie skoly v prirode a vyletiky na siravu cez vikend boli pre mna strasne. Ucitelky mi vzdy kontrolovali tasku, visel som na dverach v "hall of shame" za behanie po chodbach v noci, bytie na izbe, preliezanie z balkonu. No co, puberta a vela peknych spoluziacok a dievcat z vyssieho rocnika. Inac som bol poslusny anjelik.