No tak je viacero pouziti.
Filtracia DC napatia = po usmerneni AC napatia diodami ma napatie priebeh "kopceky" a nie rovna ciara (jednocestne usmernenie spodne kopceky sinusovky odstrani a dvojcestne ich prehodi hore
, no a sinusovka asi vies jak vyzera), vyhladenie kopcekov na rovnu ciaru (resp co najrovnejsiu, resp kompromis medzi kpacitou a zvlnenim) = filtracia zabezpecuju kondenzatory, udrziavaju napatie v dobe ked je medzera medzi kopcekami. V tomto pripade sa teda pouzivaju ako zasobaren energie. Ked je kopcek sa nabiju a ked je medzera sluzia ako zasoba.
RC clanky sluzia casto na urcenie frekvencie alebo na vyvolanie nejakej pauzy casovej.
Podla toho aky mas rezistor a aky kondenzator tak podla toho ked to pripojis k napatiu zacne na kondenzatore postupne stupat napatie (sa nabija cez R, R obmedzuje nabijaci prud) ak ku kondenzatoru pripojis obvod, ktory pri prekroceni nejakeho napatia preklopi svoj vystup mas hotovy casovac, po zapnuti sa C nabija cez R a po dosiahnuti nejakeho napatia co trva urcity cas sa nieco zopne, alebo vypne. Resp podobne sa da spravit aj nejaky generator, ktoreho frekvencia zalezi na RC clanku (napr. s obvodom 555). Presnejsie vecicky (hodinky digitalne ale aj rucickove na baterku, procesory) ale pouzivaju ako zdroj nejakeho taktu, alebo frekvencie oscilator s kristalom, ktory ma velmi presnu frekvenciu. U hodiniek potrebujes aby si ich nemusel kazdy tyzden nastavovat a uz mala odchylka v zakladnej frekvencii dokaze sposobit velku odchylku za niekolko tyzdnov v case co ti ukazuju hodinky.
Rozne pasivne a aktivne filtre, niekolko C v kombinacii s L.
Kondenzator ma opacne vlastnosti v obvode so striedavym prudom ako cievka. Kondenzator oddeluje jednosmerne a pomocou neho sa odstranuje DC zlozka, kondenzator v obvode s DC prudom sa nabije a dalej nim DC prud netecie. Ale kondenzator prepusta striedavy prud, cim je vacsia frekvencia tym lepsie ho prepusta a tym mensi odpor mu kladie. Tento odpor ktory mu kladie je kapacitna reaktancia a je to imaginarna zlozka impedancie ktora je tvorena R=real zlozka=DC odpor a Xc spominana reaktancia. Teda Xc=kapac. reaktancia je zavisla na frekvencii a na kapacite kondenzatora. Male kapacity prepustaju dobre len vysoke frekvencie, cim mensiu frekvenciu chces prepustat tym vacsiu kapacitu potrebujes.Cievky sa spravaju opacne. V obvode s DC prudom nekladu ziaden odpor Xl=0. Pri AC kladu tym vacsi odpor cim je frekvencia vacsia, teda cievky nepustaju vysoke frekvencie a pustaju nizke. Cim ma cievka vacsie L tym skor, rep uz pri nizsej frekvencii dosahuje rovnake Xl ako cievka s mensou L. Vhodnou kombinaciou cievok a kondikov mozes tvorit rozne filtre, napr. odrusovacie, ktore sa pouzivaju v impulznych zdrojoch hned na zaciatku v privode sietovom, tie su tam nato aby neprenikalo VF rusenie zo zdroja do rozvodnej siete, alebo vyhybky v reprakoch, ktore rozdelia signal co prichadza do repraku na niekolko pasiem pre jednotlive repraky (vyskac, stredak basak). Alebo v kazdom equalizeri, alebo korektore basov a vysok mas filtre, ktore su ale preladitelne.
Obvody v radiach, TV ladiace, preladitelnym kondikom alebo cievkou menis C alebo L a dostanes tak LC obvod do rezonancie (Xl=Xc) na roznej frekvencii a tak vlastne ladis stanice.
Cievky sa mozu pouzivat aj v obvoe s DC napr. na obmedzenie di/dt=rychlost zmeny prúdu. Napr. ak mas elektronicku poistku, ale nie je dostatocen rychla aby ti zareagovala na kovovy skrat, kedy prud strasne rychlo a prudko vyleti, mozes do serie s chranenym obvodom zapojit cievku ta obmedzi rychlost narastu prudu, cievka neprepusta vysoke frekvencie a nerada prepusta rycle zmeny, ona brani rychlym zmenam, prud ktory nou tecie vytvara okolo nej mag. pole, magnetizuje jej jadro a kedze je rec o meniacom sa prude , resp striedavom prude tak to zmagnetizovanie nie je proste okamzite a ten material jadra kladie nejaky odpor a nechce sa zmagnetizovat len tak, ale kladie sa odpor len zmenam.
A ak sa prud cievkou prerusi, cievka sa tiez brani zmene a snazi sa aby prud dalej tiekol (mag pole okolo cievky, ktore tam je ked tam prud tecie, sa po vypnuti prudu s5 naindukuje v cievke = transformuje sa na napatie v ceivke, napatie na cievke stupne a ak obvod nie je preruseny uplne tak nejaky ten prud pretecie). K Cievkam rele atd. sa casto davaju spatne polarizovane diody prave koli tomuto javu, aby sa pri vypnuti rele neobjavilo relativne velke opacne polarizovane napatie na cievke rele, tak toto napatie diodka skratuje.
Cievky sa dalej pouzivaju v DC obvodoch ako elektromagnet a aj v rele (tiez ako alektromagnet). Ked ievkou tecie DC prud stava sa z nej normalny magnet.
Xl=2*pi*f*L (2 krat 3,14159 krat frekvencia v HZ krat indukcnost v H)
Xc=1/(2*pi*f*L)
Okrem toho ze L a C v obvode s AC prudom maju nejake reaktancie a ak zoberieme realne a nie idealne prvky tak maju aj R a teda maju Z=impedanciu, tvorenu realnou aj imaginarnou zlozkou, tak aj posuvaju fazu. Sposobuju fazovy posun medzi napatim a prudom (v pripade idealnych prvkov, kore nemaju R ale len X je to 90°, realne je to vzdy menej + aj kondenzator ma indukcnost, parazitnu, privody maju indukcnost, cievka ma zas kapacitu medzizavitovu parazitnu, teda nie su to idealne prvky v realnom svete a nie len preto ze cievka nemoze mat R=0 jedine ze by bol pouzity supravodivy materiala bol by schladeny na patricnu teplotu ked dochadza k supravodivosti, v urychlovacoch sa pouzivaju taketo elektromagnety supravodive, ktore maju prakticky R=0, nevznikaju tam straty na R a moze tam tiect velky prud, ked sa ale nieco pokasle a supravodivost sa porusi tak to rachne, ak tam nie je patricna ochrana na to a ptoom sa musia dlho vymienat
).
Najjednoduchsi filter prveho radu hornopriepustny (prepusta frekvencie vacsie od urcitej frekvencie) sa napr pouziva pri vyskovych reproduktoroch. Sa proste do serie s vyskacom pripoji vhodny kondenzator. Napr. kondenzator 1uF ma Xc pri 300Hz 530 Ohm a pri 15kHz ma 10,6 Ohm (takze ak ma reprak do serie s kondikom 4ohm tak si predstav ze ako asi bude hrat ked je k nemu do serie 530 ohm a ako ked je do serie k nemu 10 ohm
). Tzn. nizkym frekvenciam kladie vacsi odpor ako vacsim, tzn nizsie frekvencie zbytocne neidu do vyskaca a neznicia ho. Filtre vyssich radov su zlozene z viacerych L a C a maju vacsiu strmost. Tzn. prechod z toto filtrujem do toto uz nefiltrujem je ostrejsi resp. spravnejsie strmejsi. tzn. napr. 990Hz prakticky vobec neprepusta ale 1010Hz uz pusta paradne.
No a potom samozrejme existuje viacero druhov kondikov. Elektolyticke, foliove, keramicke, tantalove atd. Kazde su vhodne na nieco ine a maju ine vlastnosti. Najvacsie kapacity maju elktrolyticke. Su ale polarne, tzn. moze as na nich objavit len napatie s jednou polaritou, nemozu byt v obvode s DC. Prakticky sa pouzivaju elyt. kondiky s velkou kapacitou na filtraciu napatia v klasickych zdrojoch linearnych, tzn trafo, usmernovac, kondiky.
Chaozz je v oznacovani.
Niekedy sa za zakladnu jednotku kapacity povazuje 1pF, kedze jeden F ja obrovska kapacita. A podla toho sa aj oznacuje, bezne starsie schemy TESLA ale aj dnes sa da narazit na tento system.
Ked mate 1G kondik, to je ako 1 giga, lenze zakladna jednotka je pF, teda nano je akoze kilo, micro je akoze mega a mili je akoze giga.
Teda pri takomto oznacovani:
1G je 1mili F resp 1000uF (micro farad)
1M je 1uF
1k je 1nF
1j alebo proste len 1 je 1pF
Potom je tu "normalne" oznacovanie:
1mF mili
1uF micro
1nF nano
1pF piko
Potom je tu oznacovanie casto uzivane u SMD suciastok, aj u odporov ale aj u malickych keramickych kondikov, kde na suciastke su napisane len 3 cisla a nic viac.
napr:
103 je 10nF
223 je 22nF
224 je 220nF
222 je 2,2nF
prve 2 cisla su cisla a posledne tretie cislo je pocet nul za nimi a je to v pF
tzn. 103 je 10 000 pF = 10nF
V pripade ze je posledne cislo 9 tak sa posunie desatina ciarka opacnym smerom:
109 = 1pF
100 = 10pF
101 = 100pF
Samozrejem bezne sa oznacuje sposobom ako aj u odporov ze namiesto desatinnej ciarky sa pise k,m,u atd.
napr:
2n2 = 2,2nF
2m2 = 2,2mF = 2200uF
ako u odporov:
1k2= 1200 Ohm = 1,2k Ohm
