Desktopové CPU so 64 jadrami v 2012

Desktopové CPU so 64 jadrami v 2012

Počet jadier v procesoroch architektúry x86 sa bude vyvíjať ešte o niečo vyššou rýchlosťou v porovnaní s rýchlosťou, akú určuje tzv. Moorovo pravidlo o zdvojnásobovaní výkonu za každých približne 18 mesiacov.

http://www.dsl.sk/article.php?article=5465

len dodam, ze moorovo pravidlo sa prekrocilo uz peknych par rokov dozadu

Njn, ale Moorov zákon hovorí, že o každých 24 mesiacov, ale čo už.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Moorov_zákon
Aj tak už bolo popísané o 64jadrovom CPU t.j. Tile64, ale neveim že či v roku 2012, ale keď už sa pomaly dobre chytajú štvorjadra.

nie Moore-ov zakon hovori o 18-tich mesiacoch

strasne divny preklad na SK wikipedii

ako píše Jaro.

Jaj, hej našiel som to tu:
http://en.wikipedia.org/wiki/Moore's_Law



btw:// Inak QX9770 je už tiež dobrý mamut..

jo. a co dalej?? 2014 budu uz 128 jadrove? a potom 2016 uz 256? tak to sa tesim o 20 rokov tu budu ine dela:D

Intel už sledujem dobrých pár rokov takže prekne po rade:
1. Vývoj jednojadrových riešení sa Moorovým pravidlom neriadil v období 1999 až 2005. Prechod z Pentia III na Pentium 4 nepriniesol zdvojnásobenie reálneho výkonu. P4 sa v začiatkoch borila na nízkych frekvenciách a v dobe ked sa dosiahla hranica 3ghz sa už výkon s frekvenciou velmi nezvyšoval. Ostatne tak tomu bolo od prechodu na netburst.

2. Dvojjadrové riešenia / dvojprocesorové riešenia spadajú pod moorovo pravidlo len čiastočne. Dosky na dva procesory boli dostupné už dávno a od čias Windows 2000 sa jedná o riešenia ktoré sú funkčne identické ako dual core jadrá.

človek tak môže pri vhodnej hw konfigurácii výkon nielen zdvojnásobiť, ale aj zosemnásobiť (povedzme že v roku 2005 ste kúpili pentium 4 a o 18 mesiacov ste vrazili prachy do dvoch 4 jadrových procesorov a dosky s dvoma procesorovými socketmi)

Dvojjadro je situácia keď sa na jeden task použije viac hw, nie výkonnejší hw. aplikuje sa kvantita nie kvalita.

3. dnes sú udajne technológie aj na 26 jadrový procesor, ale intel si nemôže dovoliť to predávať. zničilo by to marketing dualcore, quadcore a ďalších riešení.

4. Ak vezmeme jeden task, tak jeden task môže využiť jedno jadro maximálne na sto percent. ak aplikácia nepodporuje multithreading tak viac jadier ani aplikácia nikdy nevyužije.

5. Pri klasickej definícii multitaskingu sa ale blížime pri viacjadrových riešeniach k tomu stavu že počítač bude vykonávať niekolko separátnych single taskov v rámci viacerých počítačových jadier >> obecne teda multitasking ako taký bol, je a vždy bude nevhodné riešenie.

V tomto je ale na mieste otázka či tak silný hardware ja naozaj využitelný. Dostať na na výkonnostný limit starších procesorov je obtiažne. U starších počítačov je ale nutné podotknúť že výkon týchto strojov viac brzdia riešenia typu swapfile, harddisky a operačné systémy od microsoftu.

(Pri Pentiu III je možno 5-10 percent aplikácií globálne, ktoré majú výkonnostne problémy výhradne s jadrom, pri vyšších modeloch P4 je aj vďaka hyperthreadingu množstvo takýchto aplikácií skoro nulové. Existujú samozrejme aplikácie ktoré si vezmú všetku kapacitu a vykonanie tasku to ovplyvní časovo - konverzie videa).

Hyperthreading velmi nemám rád, pretože jeho aplikovanie pomôže len pri niektorých typoch taskov, multithreading je riešenie ktoré je omnoho efektívnejšie, ale globálne je to len krok ktorý v konečnom dôsledku znamená dalšie zastavenie vývoja. Od doby mikroarchitektúry ktorá sa používala v sérii Tualatin >> Pentium M a použila sa ako základ pre Core sa vývoj výkonných jadier zastavil.

Skoro to vyzerá ako by nejaký geniálny inžinier dal výpoveď a jeho prácu teraz len kopíruje pár neschopných ľudí v snahe zvyšovať výkon.

no od tualatinu ku core2 je pekný časový, a hlavne aj výkonový rozdiel, aj keby si porovnával len použitie jedného jadra. A takisto rýchlosť procesora nemôžeš zvyšovať donekonečna... miniaturizácia sa ochvílu pre kremík zastaví

pre kremík ? ....určite nie kvoli kremíku.

pocuvaj socket. ked o problematike nic nevies, tak radsej mlc (plati aj pre thread o xp a cenach ram).
kremik ma hranicu okolo 22-16nm, cize pre kremik za chvilu naozaj miniaturizacia konci. co bude potom si vygoogli, ja to viem, eXistenZ to vie, tak sa priuc aj ty.

ale kvoli vyrobnemu procesu a jeho limitom, ano, ale to je pohlad terajsi pri dnesnych technologiach a nikdy nikto nevie, aky objav posunie tuto limitaciu.

Mir: Kazdemu je jasne, ze si zaryty fanusik jednojadrovych rieseni a win98. O to neide, ale uz sme sa vela krat cez ss bavili o tom, ze existuje hromada vyuziti rychlych procesorov a hromada dnesnych niektorych vypoctov stoji stale na cakani, "az to CPU dorata". To, ze je problem dosiahnut plne vyuzitie starsich CPU samozrejme nie je pravda, mnohe vypocty su priamo zavisle na rychlosti CPU, z beznych spomeniem komprimacie ci uz videa, zvuku, alebo obrazkov, softwareovy rendering (cinema 4d je dokazom) alebo rozne bruteforce vypocty. Ziaden dnesny profik zaoberajuci sa strihanim a upravou videa rozhodne nebude pouzivat tualatin, ked dokaze s dnesnym vykonnym 4-jadrom vykonat niekolko nasobne viac prace za rovnaky cas. Hovorim o efektivite prace. To, ze tulen bude komprimovat nejake video 10hod a moderne core2duo rovnaku pracu odvedie za 2 hodiny, je tebe jedno, no mne a mnohym inym nie.

Co sa tyka temy, 64-jadrove CPU si nepredstavujte ako 64 plnohodnotnych jadier, ako to je u dnesnych 2/4 jadrach. Pravdepodobne pojde o nieco na styl Cell procesora, kde bude/budu nejake plnohodnotne jadra a kopu mensich, trebars ciste floating-point jednotky s mensou cache oproti hlavnemu jadru.

ten časový vývoj je irelevantný pokial sa to neodrazí vo výkone. Ja verím tomu že štyri jadrá urobia viac práce než jedno, ale vytvoriť takéto riešenie je velmi lacné oproti vytvoreniu riešenia novej mikroarchitektúry ktorá by mala vyšší výkon (ako bol ten posun citelný počas éry od pentia jedna až tri). súčastný vývoj - hlavne ten pred piatimi rokmi - je skôr stagnácia a hladanie riešení z núdze...

Moorove pravidlo hovorí len o počítačoch ako celkoch, ale je práve otázka ako definuješ celok. Tiež môžeš povedať že dva počítače ti budú vypočítavať dva tasky v rovnakom čase a urobíš tiež dvojnásobok práce - podobne ako pri dvojjadre...

Podla definície ktorá sa ku mne dostala dávnejšie som počul len o výkone počítačových procesorov. Pokial to beriem z toho hladiska tak výkon jedného jadra dosahuje lepšie hodnoty - už len kvôli lepšej výrobnej technologii a rozšíreným inštrukčným sadám, vývoj čipsetov teraz chvílku ignorujme. z toho v podstate benefitoval tualatin a nízkofrekvenčné jadrá applu (800mhz ekvivalentné 2000 mhz p4 alebo tak).

Podstatou toho je že výkon procesorovej mikroarchitektúry sa síce zvyšuje, ale rozhodne nie tak rapídne. Medzi tualatinom - S a Prescottom ubehol trochu kratší čas než je rok a pol, ale výkony sú dvojnásobné len podla numerických hodnôt frekvencie...

zo skúsenosti (praktickej resp konštrukčnej) ale jednoznačne viem že multijadrové riešenia sú tu už dlho, otázka je ako ich aplikovať. ak mám jeden "všeobecný procesor" a sadu špecifických (gpu, dsp, hw mpeg) tak dosiahnem omnoho lepšie výkony a kvalitu, pričom nároky na centrálny procesor sa znížia a väčšina operácií ktoré pôvodne záviseli od procesoru fungujú autonómne.

Dvojjadro je posledné riešenie ktoré považujem za opodstatnené z konštrukčného hladiska, pretože umožňuje od seba oddeliť systémové tasky a primárny task (ten ktorý preferuje užívatel), viacjadrové riešenia považujem za opodstatnené pri počítačoch ktoré nepatria do kategorie desktopov - servre, priemyselné počítače, centrálne počítače napr pre výpočet predpovede počasia - sem by som dal aj počítače na výpočet videa pretože naozaj sú skôr určené pre výpočty ktoré vždy zaberú celú kapacitu systému.

vývoj v štýle Cell ... ťažko povedať či intel ide týmto smerom ale skôr nie. zatial to vyzerá tak že sa snažia predávať viac zrkadlových kópií jedného silného jadra a adekvátne zvyšovať cenu...

všetko v štýle "aký silný je ten či oný procesor" je síce zaujímavá téma na pokec, ale vo všeobecnosti je to už dlhodobo skôr reklamný humbuk v ktorom treba velmi pozorne vyberať a hladať praktické aplikovanie toho či oného riešenia.

Dve jadrá bežný človek využije, pri viacerých by som sa velmi vážne pýtal na čo mu to bude. Ludia vo väčšine prípadov ale len ťažko vedia na čo budú počítač používať...

Len by som doplnil spirita - Ak napríklad budeš konvertovať dva filmy naraz, no ďakujem, na tuleňovi je to deň v pr.... na c2d je to otázka dvoch hodiniek, pretože každá konverzia beží na jednom jadre.

Áno, vývoj aplikácií pre 4 jadrá je zatiaľ slabší, ale dvojjadro určite nepovažujem za premrhané peniaze, a výkon využijem jak ja, tak další ľudia, ktorým rýchlosť komprimácie videa/muziky a rarovanie rôznych súborov, rendering 2D a 3D obrázkov, či výkonnosť výpočtov v hrách, nieje ukradnutá.

Oháňať sa tým, že tuleň je cca rýchlejší ako pentium 4 prescott je velmi chabá výhovorka... pretože je to takisto - ako-kedy. Navyše staré pentiá4 už vlastne nemajú čo robiť v mainstreamových zostavách.

Ozaj no neviem ako tebe, ale mne sa 1,4GHz v podaní Willamette, teda prvého pentia4, nezdá až tak málo (akurát ten socket 432 bol vážne blbý prešlap)

ozaj a staré Coppermine suxx, predbiehalo ho aj AMD na 50-100MHz slabších taktoch

Takéto procesory už sú veeeeľmi dávno. Možno nemajú až toľko jadier, ale existujú. Viz architektúru POWERPC firmy IBM.

Problém rozšírenia takýchto riešení je jednoduchý a aj jednoslovný. Prečo? Lebo Windows.

Vidím to tak, že rozšírenie takýchto technológií je a aj bude limitované najmä zo strany softwareu Alebo mi chcete ukázať X86 prerobené na POWERPC?

//Mimochodom najviac súhlasím s príspevkami od Mir-a

1) Áno, ale to o čom ty píšeš niesú činnosti bežného usera, a na hry postačujú procesory až, až. Limity sú už zo strany grafickej karty

2) A čo to mení na tom, že to je pravda?

3) Dovolím si citovať častú hlášku AMD v tej dobe "Nehľadajte frekvenciu, hľadajte výkon.", ktorá plne vystihuje celú možnú reakciu na tvoje posledné 2 odseky

Bežný user.... o tom by sa dalo diskutovať, bežný user ripuje hudbu, bežný user hráva hry.

Pravda to môže byť, ale určite ho nepredbieha na plnej čiare. V pár testoch možno, v ostatných zase vyhráva p4. Nakoniec ale treba dodať, že niektoré časti p4 bol tak trochu prešľap

Tou tvojou trojkou si vlastne dokopy nič nepovedal. Kedysi áno, AMD bolo rýchejšie na ovela nižších taktoch ako pentium, ja len konštatujem pravdu + výhodnú cenu kedysi pre amd, ktorá pretrváva doteraz. Trochu špinavý makreting intelu ale zabránil amd vo väčšom rozmachu

//aby som nezabudol, treba dodať, že prvé pentiá4 boli tak trošku reklamou pretlačené do predaja, lebo sa na athlony nechytali, niekedy ani na 2GHz

ale mir, vážne si myslíš, že tualatiny majú výkonnostne na prescotty? Viem o tom, že sa kludne môžu merať s poslednými wilamette na 2GHz, a aj to len v niektorých operáciách, ale žeby preskoty... to sa mi nezdá, idem niečo poštudovať

P4 bol cely preslap vzhladom na cas, ktory mu bol venovany. O prvom Willamette ani nehovorim, aky "smejd" to bol. S tym plne suhlasim. S cim vsak nesuhlasim, je efektivita netburst-u. Prave netburst zakladal na vysokych frekvenciach, pomalych casoch a dlhej pipeline. Tieto negativa (oproti amd) sa stracali zysujucou sa frekvenciou a povodne intel pocital s dosiahnutim nejakych 6GHz na tejto architekture. Potencial mala, zamerne bola pipeline natiahnuta a celkovo bolo cele CPU navrhnute (mozeme povedat aj v istych smeroch spomalene), aby vysoke frekvencie zvladal. A aj zvladal, o com svedcia OC rekordy vyhradne na P4. S cim vsak intel nepocital, bolo odpadove teplo (zvysujuci sa efekt leakage current) az nad unosnu hranicu chladenia a spotreby. Keby vsak procesory P4 boli schopne v domacich podmienkach bezat na 6GHz, vytazilo by sa z netburstu maximum a nedostatky by sa zdaleka tak neprejavovali, ako v pripade polovicne taktovanych kusov (3ghz). Intel P4 procesory spomalil, no vysoku frekvenciu nedosiahol a tym sa z netburstu stala neefektivna architektura (oproti amd ci pentium M).
Co vsak nechapem, je preco Mir vzdy porvnava tualatin s p4. Je kazdemu jasne, ze pomer frekvencia/vykon je u tulenovi mozno aj 2x lepsia (napr. v FP vypoctoch), no novsie procesory ako P4 prenho ako keby neexistovali. Dnesne c2d je v podstate tualatin na vyssej frekvencii, s rozsirenymi instrukciami, vacsou cache, na mnohonasobne rychlejsej zbernici (najvacsia brzda tualatina) a pri rovnakej spotrebe (cca 35w). Nehovoriac o tom, ze obsahuje minimalne 2 taketo "vylepsene" jadra. Preco si c2d dodnes Mir neoblubil, mi nie je jasne, pretoze ide fakt v podstate o tualatin bez jeho "bottlenecks", s usposobenym vykonom pre dnesnu dobu - akoby v novej revizii.

Triminka: Ale ved ja viem, ze take cpu uz dlho existuju a Cell je koniec koncov tiez produkt IBM. Iba som poznacil, ze je dost pravdepodobne, ze sa struktura buducich cpu bude podobat tejto.

doma mám jeden nový komp s P4 jadrom. bola to investícia za pár šúp. chcel som hlavne porovnať dve konkrétne aplikácie na dvoch úplne odlišných systémoch - ešte skúsim aj konverzie videa. momentálne tu mám ten MP4 prehrávať a cez Mencoder môžem robiť vlastne benchmarking reálnou aplikáciou.

C2D... je to druh procesora ktorý ma zaujíma, ale len do určitej miery. Ľudia často hovoria o tom že upgradovali celý počítač z nejakého konkrétneho dôvodu.

V mojom prípade je konkrétny dôvod až ten ked nájdem konečnú hranicu čípsetu ktorý mám teraz s pentiom III. Willamette prišli moc skoro, Northwoody ich rýchlo nasledovali a kopa ludí to kúpila spolu s celeron šuntmi. tak ako v prípade P3 sa oplatilo kupovať až tú poslednú generáciu - a tou je tualatin u P3 a prescott u P4 (hlavne 65 nm verziu Cedar Mill kvôli spotrebe a tepelným vlastnostiam).

C2D je stále otvorená technológia a nové jadrá chodia asi tak raz za tri mesiace, možno častejšie - záleží od konkrétnej rodiny (dosť ma prekvapilo že sa začali robiť aj 4700 a to som uvažoval že po dalšej výplate vyhodím P4 a kúpim 4600)

Počkám si až bude séria 8x00 kompletná. tieto menšie jadrá s väčšou cache totiž idú použiť aj na tak starých čipsetoch ako je intelácky 945. v čase ked boli tie dosky nové sa o dvojadrách len chyrovalo - dnes je tu niekolko rodín týchto jadier a ja len čakám ktoré bude posledné podporované pre danú dosku...

Bezpečne môžem povedať že PIII série tualatin (včetne celeronov) pomerom spotreby a reálneho výkonu k prvým dvom generáciám P4 poskytla omnoho viac reálneho výkonu - hlavne kvôli velmi kvalitnej cache pamäti (latencie 0 alebo 1, kapacita 256 alebo 512kb oproti P4 ktoré pri ich frekvenciách museli latencie zväčšiť a cache tam boli 128kb a tým šla efektivita práce s dátami do kytičiek - to zmenili až posledné generácie P4)

Pokial chcem ale merať reálnu "spotrebu" hw prostriedkov softwarom tak potrebujem starý stroj - hlavne starý čipset, staré ramky a procák. to je tak trochu môj koníček, zisťovať ako velmi mnohé firmy odflákli testing ich softu a píšu kde všade by to nemalo ísť.... všetky "upgradovatelné" karty som už vylepšil - ešte mi chýba hw mpeg kompresia ale aj to časom bude. Aj preto som sem nacpal SCSI.

a btw... dnes som konvertoval video - trvalo to dve hodinky, ale uznávam že MP4 player má omnoho menej dát než HD prehrávače Ak ale chcem HD tak nebudem robiť upscaling pretože z kvalitatívneho hladiska je to blbosť a z hladiska pomalosti ludského oka tiež.

Nesmieme zabúdať na taký drobný detail že počítače by mali byť efektívne stavané na mieru ľudom - nie aby to boli obrovské atomové elektrárne s ohromným vývojom tepla...

PIII mi z hladiska výkonu bohate stačí a je tiež otázka ako velmi ma ten či oný hw obmedzuje... môžem spokojne povedať že som si vedomý hraníc môjho domáceho systému a viem že ak pustím na pozadí transcoding videa tak len sotva si toho všimnem ak mám na popredí spustený TV tuner

ide o to tasky zadávať efektívne. ak viem že v telke budú dávať dve hodiny film ktorý chcem vidieť tak zapnem transkodovanie a o viac sa nestarám.

C2D v najnovsej revizii spotrebuje tolko, kolko tvoj nepretaktovany tualatin, cize ziadna tovaren sa nekona. A vlastne aj menej, kvoli speedstep technologii. O mobilnom c2d ani nehovorim, sam ho mam v NB a pri surfovani na nete a nenarocnych aplikaciach nezozerie mozno ani viac, nez 3w. Okrem ineho mi bezi stabilne na 0.9V aj na nastaveni "maximum performance" co tiez o pekny kusok znizilo max. TPD procesora. To je trebars dalsia vlastnost, ktoru ty s tulenom nedosiahnes. Nevie sa podla okolnosti podtaktovat a podvoltovat. Jasne, ze pri spotrebe do 50W to cloveka nemusi trapit, ale ak je tu ta moznost, tak preco ju nevyuzit. Aka je to nevyhnutnost pri NB ani nehovorim.

funkcie ktoré podtaktovávajú procesor pri menšom vyťažení osobne nepreferujem. fakt je rozhodne ten že c2d ma zaujímajú, ale až v dobe až budem vidieť posledný procesor v sérii - 45nm alebo menšie...

Posledný? Tak to sú terajšie penryny, Nehalem by už mal byť zas niečo nové, ak sa nemýlim.

Mimochodom, som v podstate bežný user, poznám XY (ber ako niekoľko desiatok) bežných userov a žiaden z nich neripuje hudbu alebo videá a) častejšie ako raz za mesiac b) vôbec.

ak si len na internete, tak naozaj, výkonný procesor ti je zhola na prd. Ak ale máš rád rýchlosť v hocičom čo robíš, oceníš nejaké to dvojjadro, aj keď napr. nový celeron dualcore

Mir sa rad zapodieva vecami, ktore uz skoncili, a ma ich uplne posledne najvychytanejsie a najlepsie kusy za pakatel. takze az budu nehalemy v plnom prude, tak on si kupi nejake C2D q9 nieco, za malo penazi, s najvyssim nasobicom (alebo ako bude chciet) a najlepsou doskou, do toho napere 16GB ram (alebo 8 podla podpory) a bude spokojne nazivat dalsich 5-10 rokov ako teraz

Som na nete, pozerám filmy, počúvam hudbu, hrávam hry a občas niečo skompilujem =p

Praktický rozdiel medzi Tuleňom a C2D E6300 je poznať iba pri kompilácii, ktorá na Tuleňovi trvá o niečo dlhšie. Z hier som na rovnakom zvyšku zostavy nikdy nepobadal ani najmenší rozdiel pokiaľ som si do UT 3 nešupol 31 botov

+ v prehrávaní kvalitnejšieho videa, pri hraní náročnejšách hier

Tiež som mal dva rôzne procesory s rovnakým zvyškom zostavy (teda podobným) a pri každej činnosti sa to prejavilo. Tuleň nezvládne ani prehrávanie HD videa na fulscreen, a možno ani kvalitne spraveného DivXu.

Nič náročnejšie ako UT 3 hrávať ešte veeeľmi dlho nebudem a pokiaľ dokážem prehrať toto: XviD 880x496 28fps AC3 5.1 channel bez záseku, tak som v 7 raji a nič v lepšom rozlíšení mi netreba. =p

s divixom by nemal byt problem, ale full HD nehrozi. O tom sme s mirom uz viedli dlhe rozhovory. Prakticky lubovolne cinnosti kodovania su oblasti, kde sa rozdiel prejavi rapidne. Vsetko zalezi natom, ci clovek pouziva komp na net, alebo robi aj s videom ci hra hry na vyssie detaily. Hadam nechce nikto tvrdit, ze UT3 na max. detaily pojde rovnako na c2d, ako na tulenovi za pouzitia nejakej lepsej grafiky, minimalne x1950. Samozrejme, ze nepojde.

UT 3 na max detaily? To som nikdy nenapísal Mám grafiku 7300GT takže sa uspokojím aj s minimálnymi a rozlíšením 1280 * 1024 =p
Rovnako nepíšem, že pri tom občas neobjavím nejaký zásek ale -> toto všetko je rovnaké na Tuleňovi aj na mojom C2D