A dosť dobrý príklad je, keď má mať niekoľko tried nejaký atribút, a ty ho potom budeš zisťovať. Je jednoduchšie, aj prehľadnejšie vytvoriť interface, ktorý bude trieda implementovať a budeš to overovať pomocou is, než robiť property.
Napríklad v nejakej konzolovej aplikácii môžeš mať dva druhy príkazov, bezparametrický a parametrický, tak ten parametrický bude vlastne len implementovať prázdne rozhranie Parametric, a s tým sa už jednoduchšie robí, ako každému príkazu dávať boolean premennú.
_________________ Robím, čo možem. Keď nerobím, nemožem. |