C pomoc s funkciami

ako co sa tyka pointrov tak ak tie nevies a nevies ani pracu s pamatou to ako keby si ani C nevedel

nwm len tu pamet lebo som tu len prebehjol okom

tak to si nemal, kedze pointre su srdcom a dusou jazyka C

pointeri celkom viem len ta alokacia

int i, *p;
i=123; p=&i; *p=789;
aku hodnotu bude mat i?

ze by 789 ??

pokial sa nemylim tak pointer ukazuje na adresu i a tym padom poslednym kodom sa *p "pozrie" na i a prepise ho na 789

ale to mal hadat redo ked hovori ze vie pointre ale inak dobre

nj tak daj iny trosku zlozitejsi som len myslel ze to tak si dal do plena

co robi tento prikaz?
hadajte kto chcete
inak ja toto prilis neovladam, tento priklad mam od naseho prednasajuceho, nevedel by som co to robi keby to tam nemal napisane...

nwm povedz

Pekný príklad.Tuto máte malú ukážku ako si s tým poradí asm a čo sa vlastne deje.

Inak toto je praktický to isté a možno pre niekoho zrozumitelnejšie:
tzn. že je úplne jedno či tam bude konštantný tvar, alebo pole, pointer, atd.. Vždy to budú data a vždy bude ukazovať na začiatok tychto dat a je už každého vec ako s tým naloží, či už vo funkcii alebo niekde inde bude meniť ukazatel.

no to so si myslel tiez ale asi to tak neni

to J3rGuS: neviem co mal robit tvoj kus kodu ale nerobi to co moj
moj ma robit to, ze ak je kod == 'p' alebo 'P' tak napise prospel a ak je nieco ine, napise neprospel

funguje to tak, ze ked je splnena podmienka, tak to ma hodnotu 1, vynasobi sa dvojkou, mame dvojku a potom ta finta s pointrami, ale to ja neviem ako presne funguje - proste sa zaciatok retazca posunie o 2, a pri kod != P sa dvojka nasobi nulou a tym padom sa zaciatok neposunie...

ty brdo preco tu davas neco comu sam nechpes ?

No môj kód robí prakticky to isté čo tvoj (ak neveríš vyskúšaj si to), akurát ja som použil iný príklad, tj. s lokálnou premennou, kdežto ty máš použitú konštantu. Výhoda je podľa mna v tom že pri tvojom sa nemusí zapisovať žiaden string na stack, ale jednoducho sa posunie pointer v datovom segmente podla podmienky (viď obrázok).

o com tocis?

J3rGuS: no ja som praveze tvoj kod skusil a vzdy vypisal neprospel, ale je pravda ze do toho prilis nevidim takze som to mozno skusal zle
reDo: pisem to sem preto lebo si machroval ze vies pointre, co sa mi zdalo dost nerealne, ja ich neviem skoro vobec ale ani ich momentalne vediet nepotrebujem.

co presne nevies na alokacii?

no kedze so len tak obehol ockom takze viem len tak nazvy funkcii na alokaciu a idme si to dobrat a tie pointeri som myslel teoriu nie prex a hentake tazke to nevdel nikdo ani ty tak sa nesmej

ten druhy priklad bol dost tazky ale ak nevies ten prvy tak nevies pointre - nesmejem sa ti, ani ja ich dobre neviem, viem akurat zakladnu syntax a mierne to pouzit, dynamicky alokovat som uz tiez zabudol, akurat v pascale by som vedel spravit kvalitne dynamicke struktury

ten prvy viem ale ten druhy som nevedel

Skusim to trochu upresnit.
Aku hodnotu ma vyraz "neprospel"? Predstavuje adresu v pamati, na ktorej je ulozeny znak 'n' (potom 'e', 'p' ... atd.). Preto ak mame definiciu

do pointra p sa zapise adresa retazca "neprospel". Potom uz ide len o to, co pisal tlacitko Enter

ak sa vyhodnoti vyraz toupper(kod) == 'P' ako pravdivy, teda plati kod == 'p' alebo kod == 'P', vynasobi sa 2*1, teda k "neprospel" sa pricita hodnota 2, cize k adrese retazca "neprospel". Predpokladajme, ze "neprospel" ma hodnotu 10, teda retazec je ulozeny na adrese od 10 po nejakych 20. A vyraz "neprospel" + 2 ma teda hodnotu 12, cize fcii printf je predana adresa 12, na ktoru sa printf pozrie a vypisuje retazec od 12 az po 20(teda po znak '\0').
Ak ta podmienka neplati, tak 2*0 je 0 a printf obdrzi adresu "neprospel", teda ho vypise cely...

Edit1:
btw. Jergus, tvoj kod nemusi vzdy fungovat (aj ked vo vacsine pripadov dava spravne vysledky) ale alokoval si len 9 bajtov, pricom si mal 10 - zabudol si na '\0', ktory sa uz zapisal do cudzej pamate.

Edit2:
Hm ok, prave som si vsimol, ze co som vyssie pisal je aj v tom Jergusovom screene...

Inak pozor to čo písal neutronmind je len prirovnanie, tzn. že je rozdiel ak do printf dáš konštantu alebo pointer. Ale ideológia je v podstate správna (i keď sa k adrese v skutočonsti nič nepričítava).

Áno to je možne... No mne išlo len o samotnú funkciu.

Hm, preco?

neutromind asi jedniny chape o com ten kod bol

lebo je to forum?

Trochu pre objasnenie, treba si uvedomit klucove veci. Tato finta nemusi vzdy sa vsade fungovat, ale na beznych PC, ktore poznate, to funguje.

Dovod? Pamat na beznych PC ma bloky rozdele po 1 byte = 8 bitov. Jeden znak sa zmesti do 8 bitov. Teda ak pointer posunie o 2, tak sa posunie o 2 bloky v pamati, co su 2 byty. Funguje to iba preto, ze znak ma 1 byt.

Viem vela opakovania, ale mam skusenosti, ze sa to hodi.

Napr. i alokuje 4 byty = 32 bitov. Teda a zabera 4 bloky v pameti.

Mame napriklad . Funguje to tak, ze pole je pointer na zaciatok pola, teda na nulty prvok. Ale vieme, ze int zabera 4 bajty, teda ak chceme treti prvok pola, tak ten dostaneme tak co je presne to iste ako .

No ani int nemusi mat vzdy 4 byte, tak sa pre istotu kompabilitu pouziva

Klucom je uvedomit si to, ze bezna pamat sa alokuje po bytoch. Teda aj ked date v C++ bool b; tak b naalokuje 1 byte, lebo menej nemoze, aj ked moze nabyvat iba 2 hodnoty... Preto C nema typ bool, lebo autori C povazovali za plyvanie alokovat 1 byte = 8 bitov = 256 roznych hodnot pre bool, ktory ma iba 2 hodnoty. Co asi nie je najstatnejsie riesenie, lebo kedy sme chceil tak v C++ sa vyuziju takmer vsetky hodnoty, kdez to ak chceme efektivne vyuzit pamat v C, tak si musime naprogramovat vlastne bitove pole.

ozaj uz som sa naucil pracovbat s tou alokaciu v C stacilo to kuknut a uvedomit si to

alokacia == pridelenie pamati
pridelenie == rezervovanie
rezervovanie == obsadenie
obsadenie == uz tam nikto iny nema co robit

Dovolim si nesuhlasit.
nie je to iste co.
ale pole[2]== *(pole + 2), tzn. uz tam nemusis davat 2*sizeof(typ), kompilator to tam doplni implicitne na zaklade typu pointera.

Preto neplati ani toto tvrdenie. Ak mas int pole[10], tak vyraz *(pole + 2) sa automaticky prevedie na *(pole + 2*sizeof(int)). O tom je pointerova aritmetika. Ak by si tam dal vsak to *sizeof(int) explicitne, tak to uz kompilator necha tak, cize nevznikne nieco ako *(pole + 2*sizeof(int)*sizeof(int))...