premnne a nepremnne

cawko prosim vas ludia tento problem ma prenasledu u dlho a stale ho neviem vyriesit
nedokazem pochopit premnne a nepremenne ak by mi to niekto vysvetlil alebo by sa mi ozval na icq tak dakujem
moje ICQ je 316-962-384

co konkretne newies pochopit??? trocha to skonkretizuj...

co to je vlastne a bez toho som nahraty proste netusim ako keby som o nich este ani nepocul

niesom si svojim usudkom uplne isty ale skusim
dajme si priklad 2x+4=y 2 a 4 su nepremenne pevne stanovena hodnota (cislom) "x" a "y" su premenne za nich dosadis nejake cisla dajme tomu ich hodnota nieje pevne stanovena ... aspon takto nejako to chapem ja

Nechape sa skor nepremenna ako konstanta? Konstanty (aspon v pascale) sa definuju na zaciatku a potom by sa uz nemali dat menit, narozdiel od premennych - velmi konstanty nepouzivam, lebo nechapem ich realny vyznam v programe, kedze sa stanovuju pevne - mozno pre nazornost, neviem. Mozno sa nepremenne chapu aj ako samotne cisla, lebo tie sa tiez v programe nemenia. O tomto sa iba domnievam.

ja vyuzivam konstanty napr. ked mas stanovene niecoho maximum a mas ho v programe viac krat (napr. velkost pola), tak si to zadefinujes ako konstantu, potom ak chces zmenit velkost poli, nemusis prepisovat cely kod, staci konstanta

Da sa to tak povedat. Hodnota premennej sa moze (napriklad v priebehu programu) menit, pricom hodnotna "nepremennej" - cize konstanty, sa nikdy nemeni. Napriklad konstanta PI (Ludolfovo cislo) je v vzdy 3.14 (presnejsie 22/7), nemoze nadobudnut inu hodnotu, napr. 3.24

//lol, to v priebehu jednej minuty stihli napisat dalsi dvaja

//Proxy69 - hej hej, ja to tiez tak robim

Alebo ešte jeden výklad, trochu programátorskejší: premenná, to je taký chlievik v pamäti počítača, ktorý je vždy tak veľký, ako je stanovený typ premennej, a podľa svojej veľkosti tiež vie uchovať nejaký rozsah hodnôt, napríklad typ int zaberá 4 bajty a dokáže uchovať celé čísla od -2147483648 do 2147483648, typ bool zaberá 1 bajt a dokáže uchovať len dve hodnoty, 0=False a 1=True (tieto čísla platia pre C++).

Keď v programe deklaruješ nejakú premennú, počítač vyhradí v pamäti chlievik príslušnej veľkosti a je len na tebe, čo do tohoto chlievika vložíš (samozrejme, musí to byť niečo v stanovenom rozsahu a musí to mať rovnaký typ ako si deklaroval).

Počas programu môžeš ten obsah chlievika meniť a nejak s ním pracovať a na konci programu sa väčšinou automaticky chlievik zruší a uvoľní sa miesto pre ďalší program a jeho ďalšie chlieviky.

Konštanty sú v podstate rovnaké chlieviky ako premenné, avšak obsah konštanty nemôžeš meniť, teda sú to také chlieviky, do ktorých na začiatku programu vložíš hodnotu a už ju nemôžeš prepísať, ale môžeš ju ľubovoľneveľakrát čítať. V programe sa konštanty používajú na nastavenie nejakých konkrétnych hodnôt, ktoré sa v počas behu programu meniť nemôžu, ale ak by sa počas písania programu (teda nie počas spustenia, ale počas písania kódu) vyskytla potreba zmeniť obsah konštanty, netreba ju hľadať po celom kóde, stačí ju zmeniť v deklarácii.

Existuje jeden názor na teóriu programovania, podľa ktorého by sa v samotnom zdrojáku nemali vyskytovať žiadne čísla okrem nuly a všade, kde potrebuješ napr. premennú porovnávať s pevnou číselnou hodnotou, túto hodnotu máš dať do príslušnej konštatny (ale pozor, nie tak, že si zadeklaruješ konštantu STYRI a dáš jej hodnotu 4, ale tak, že napr. potrebuješ štvorprvkové pole, tak zadeklaruješ konštantu DLZKA_POLA = 4; ak neskôr budeš potrebovať zmeniť dĺžku poľa, zmeníš len konštantu; rovnako pozor na to, že ak máš napr. 2 polia, ktoré na sebe nezávisia a obe majú na začiatku povedzme dĺžku štyri, tak nenastavíš im dĺžku podľa jednej konštanty, ale každému poľu dáš vlastnú konštantu: DLZKA_PRVEHO_POLA = 4; DLZKA_DRUHEHO_POLA = 4; to preto, ak by si niekedy chcel nastaviť poliam rôznu dĺžku... jednoducho jednu konštantu používaj vždy len na jeden jediný účel; tento postup je síce jemne náročnejší na pamäť, ale je to len pár bajtov a udržuje to kód prehľadný a ľahko modifikovateľný).

k tym konstatnam pre uplnost. Teraz asi bude rychlost v obciach 50 namiesto 60 km/h. A mas nejaky planovac, ktory pracuje s takymi rychlostami. Planovac vsetko ok, zmenila sa iba rychlost. Keby si nemak rychlost_v_obci ako konstatu, ale vsade by si pisal 60, tak v celom programe by si musel rychlost 60 nahradit 50 a musis ci naozaj menis rychlost a nie nieco ine. V takom vacsiom programe je to robota aspon 15 minut... Ale kedze to mas ako kostantu tak iba zmenis const rychlost_v_obci = 50, skompilujes, zostavis a mas