Internet ako taký

Vznik internetu

Hlavný článok: História internetu

Prvé uzly tvoriace internet vznikli v roku 1969 ako ARPANET, sieť vytvorená skupinou ARPA (Advanced Research Projects Agency) ministerstva obrany (Department of Defense) Spojených štátov Amerických. Raný výskum, ktorý prispel k vzniku ARPANETu, bol z oblastí práce na decentralizovaných sieťach (z obranných dôvodov), teórie hromadnej obsluhy a prepínania paketov. 1. januára1983 zmenil ARPANET svoj základný sieťový protokol z NCP na TCP/IP, čím vznikol internet ako ho poznáme dnes.

Ďalším dôležitým krokom vo vývoji bolo vybudovanie univerzitnej chrbtovej siete National Science Foundation, NSFNetu v roku 1986. Dôležité, dovtedy oddelene existujúce siete vrátane Usenetu a Bitnetu tak boli úspešne asimilované do internetu.

Kolektívna sieť získala pozornosť verejnosti 90. rokoch 20. storočia. V auguste 1991 Tim Berners-Lee publikoval svoj nový projekt World Wide Web, dva roky po tom, ako začal s tvorbou označovacieho jazyka HTML a protokolu HTTP. Zverejnil prvé stránky organizácie CERN vo Švajčiarsku. Niekoľko akademických a vládnych inštitúcií tiež prispelo stránkami, ale verejnosť ich zatiaľ nevidela. V roku 1993 bola uvoľnená prvá verzia webového browsera Mosaic a v roku 1994 sa začala verejnosť zaujímať o dovtedy akademicko-technický internet. V roku 1996 bolo slovo "internet" bežne používané, ale vzťahovalo sa takmer výlučne na World Wide Web.

Medzitým, v priebehu dekády internet úspešne asimiloval väčšinu dovtedy existujúcich počítačových sietí (niektoré siete ako Fidonet> ostali oddelené). Za dôvod jeho rýchleho rastu sa považuje chýbajúca centrálna administrácia, čo umožnilo organický rast siete, ako aj neproprietárnu povahu internetových protokolov, čo podnecuje interoperabilitu rôznych dodávateľov a predchádza stavu, keď má nad sieťou kontrolu jedna spoločnosť.

Dnešný internet

Okrem neuveriteľne komplexných fyzických spojení, ktoré tvoria štruktúru internetu, existuje internet aj vďaka multilaterálnym dohodám (napr. "peeringovým dohodám - dohoda o vzájomnej výmene internetovej premávky") a technickým špecifikáciám alebo protokolom, ktoré určujú, akým spôsobom sa majú vymieňať dáta po sieti.

Na rozdiel od starších komunikačných systémov bol balík internetových porotokolov zámerne navrhnutý agnosticky vzhľadom na fyzické médium, na ktorom je prevádzkovaný. Akákoľvek komunikačná sieť, pevná alebo bezdrôtová, ktorá je schopná prenášať obojsmerne digitálne údaje môže prenášať internetovú premávku. Preto internetové pakety tečú pevnými sieťami ako medený drôt, koaxiálny kábel a optický kábel aj bezdrôtové siete ako Wi-Fi. Všetky tieto siete zdieľajúce rovnakú sadu protokolov vyššej úrovne tvoria internet.

Internetové protokoly pochádzajú z diskusií v rámci Internet Engineering Task Force (IETF) a jej pracovných skupín, ktoré sú otvorené verejným príspevkom a revízii. Tieto komisie produkujú dokumenty známe ako Request for Comments (RFC). Niektoré RFC povyšuje Internet Architecture Board (IAB) na na Internetový štandard.

Mezi najpoužívanejšie internetové protokoly v balíku internetových porotokolov patria IP, TCP, UDP,DNS,PPP,SLIP,ICMP,POP3,IMAP,SMTP,HTTP,HTTPS,SSH,Telnet,FTP,LDAP,SSL a

Niektoré populárne služby, ktoré tieto protokoly využívajú sú e-mail, Usenet newsgroups, World Wide Web,Gopher, session access, WAIS,finger,IRC,MUDy a MUSHe. Z týchto sú jasne najpoužívanejšie e-mail a World Wide Web s mnohými ďalšími službami, ktoré sú na nich založené, ako mailing listy a weblogy. Internet umožňuje poskytovanie služieb v reálnom čase ako internetové rádio a internetové (televízne) vysielanie, ktoré sú takto prístupné kdekoľvek na svete.

Niektoré iné populárne internetové služby nevznikli týmto spôsobom, ale boli pôvodne založené na proprietárnych systémoch. Medzi ne patria IRC, ICQ, AIM a Gnutella.